Super dobrovoľnícka aktivita so spoločnosťou Slovanet Prečítať

Táto Dobrovoľnícka aktivita sa zrealizovala vďaka Bratislavskému dobrovoľníckemu centru, kde chceme poďakovať hlavne Ľudke a Magde, že všetko, čo bolo treba pripravili a zohnali tak početný kolektív na jesenné práce vo vinohrade.

Na šťastie pripravení sme boli aj z našej strany a tak sa pracovalo súčasne na niekoľkým miestach v spolkových vinohradoch.

Na začiatku ľudia boli mierne naobliekaní proti zima avšak akonáhle začali pracovať, tak sa išlo do tričiek, lebo nikto to nebral na ľahkú váhu, ale zaberal na plné obrátky. Nevynímajúc ani šéfa, ktorý sa pustil do kopania jamy pre novú čerešňu, ktorú budeme budúci týždeň sadiť.

Keďže nové čerešne budú sadené vedľa seba a budú tri, tak sa do kopania pustili viacerí a občas to vyzeralo ako na pretekoch. Nešlo to však vôbec ľahko a možno aj niektorí ľutovali, že si vybrali práve túto prácu, keďže zem je tu veľmi tvrdá a kamenistá. Musíme ich však pochváliť, lebo ku koncu brigády boli krásne vykopané jamy o rozmere meter x meter a 80 cm do hĺbky.

Časť ľudí si zobral Peťo do svojho spolkového vinohradu, kde sa chalani snažili zachrániť ďalší riadok pôvodného vinohradu, ktorý dnes už vyzeral ako spleť kríkov a malinčia. To , že to bol kedysi vinohrad sa ukázalo až po čase, keď sa uprostred kríkov objavili betónové stĺpiky a drôtenka.

Ďalšia malá partička pomáhala zase v spolkovom vinohrade u Mariána, kde tak isto robili priestor viniču pred kríkmi, ktoré už boli také veľké, že bránili slnku, aby svietil na vinič. Tak mal trochu práce krovinorez.

Najväčšia skupina však ostala v komunitnom vinohrade a venovala sa okopávaniu a čisteniu príkmeňového priestoru viniča, tam kde sa nedostane žiaden stroj a kde stále neprestáva vyrastať divé malinčie a šípkové kríky. Tiež to bola práce, kde bez náradia by si neporadili a tak bolo dobre, že sme doniesli nové rýle a krompáče, lebo ešte stále je vo vinohrade kopu pajaseňov, ktoré je potrebné vykopať. Ani táto najväčšia partička vôbec nezaostávala za úsilím svojich kolegov a pokopali celý 240 metrov dlhý riadok. (už ich ostáva iba 11). 

Vo Vajnoroch máme také príslovie, že kto chce slopať musí kopať. Nuž a keďže všetci pekne kopali, tak na konci brigády aj koštovali naše vínka od spolkových vinárov a urobili si firemné posedenie vo forme opekačky.

Veľmi pekne všetkým ďakujeme za ich odvedenú prácu, ktorá je zase ďalším krôčikom k záchrane Vajnorských vinohradov a veríme, že aj im sa páčilo a znovu prídu ku nám na dobrovoľnícku akciu.  Pre nás je vždy zadostiučinením, keď sa niekto ku nám vráti a je milo prekvapený, že čo všetko sa vybudovalo, alebo zmenilo k lepšiemu oproti tomu ako si to pamätá pri poslednej návšteve.

Slovanet - Ďakujeme !!!