Štvrtá poviedka z publikácie "Na zdravie" autora F. Nováka z roku 1948 Prečítať

Ve vinohradze sa obírači porozostavujú každý do jedného rádku a buď nožničkama, alebo nožem odstrihávajú strapce. Ket je úroda vydarená, je obíračka veseuá, ak není dobrá, nuž ty tváre sú octovité. Pri tem se moc mele hubú, vynosá sa šecky pletky, tam sobášá Jana s Ančú, kerí sa ešče ani dobre nepoznajú, vyzradzá, kerá s kerým spáva, co kto jí, kto má kolko duhú a tak dále. Z kýblú sa nasýpá hrozno do putny a putnár ho nosí na vús a vyleje do kadečky, kde ho hnet aj pomuštluje. Ket má v kadečke aspon takých osem alebo deset puten, začne sajhovat. Mušt na pohled vyzírá jako by to byua s buatem pomýšaná voda. Naše ženy majú rád suadučké hrozny a potom si uhnú aj suadkého muštu, na co za pár minút vyhuadávajú šecky húšče. Tomu sa poví že majú lapsírku. Ket je kadečka aj sajha plná , ide sa domú, kde sa hrozno prešuje.

Všecky príhody časem nandete tady.

Takto voláko to probíhauo ve vinohradze za časú našich starých rodičú. V budúcnosci by sme sceui též obnovit takéto tradičné obíraní.

Nezabudnite na sobotňajšú brigádu kerá sa koná od devátej v Širokém. Treba nás sleduvat, kdo by nám chceu pomáhat.