Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Teória rozbitého okna

3_1

Pri hľadaní článkov o histórii Vajnor v časopise Vajnorské novinky sme narazili na jeden zaujímavý článok, ktorý nás zaujal. Prišiel práve vo chvíli, keď sme sa zapojili do projektu spoločnosti TESCO. Vďaka finančnej pomoci z tohto projektu chceme vyčistiť časť Vajnorských vinohradov od čiernych skládok. Prečo to chceme urobiť? Nie je to iba o vyčistení si ,,vlastného dvora", ale má to širší zámer a aj záber. Začneme síce u seba, ale chceme pokračovať aj ďalej. Preto chceme poprosiť každého návštevníka Vajnorských vinohradov, aby nás upozornil na čierne skládky, ktoré vo vinohradoch objaví.

Našu snahu mať čisté vinohrady podporuje aj teória rozbitého okna, ktorá je popísaná v spomínanom článku:

BROKEN WINDOWS THEORY

Vajnorské novinky 3-4/2017 Autor: Igor Kňazovický

Nie, nemusíte sa báť, neotvorili ste si anglický časopis. Ide o fenomén, ktorý pozorujeme denne všade okolo nás.

Názov v preklade znamená teória rozbitých okien, a v skratke hovorí, že drobný neporiadok alebo vandalizmus nastavujú spoločenskú normu a signalizujú, že práve priestupky sú na danom mieste normou. Ak ľudia vidia, že iní porušili predpisy, sú náchylnejší porušiť tieto a ďalšie predpisy aj oni. Jednoducho povedané, neporiadok a nevšímavosť k sebe „priťahujú“ ďalší neporiadok. Ide to do takých dôsledkov, že náhodné odpadky na zemi alebo grafity na budove zvyšujú počet ukradnutých áut, alebo rozbité okno a opadaná omietka vplýva na vzrast krádeží a prepadnutí. Táto teória bola prvý raz publikovaná v roku 1982 v článku sociológov Jamesa Q. Wilsona a Georga L. Kellinga z USA. Od toho času je predmetom početných debát a výskumov v rámci spoločenských vied a vo verejnej sfére. Teória bola aplikovaná pri reformách trestnej politiky vo veľkých amerických mestách. Krokom k riešeniu problému kriminality je podľa amerického sociálneho psychológa Philipa G. Zimbarda zlepšenie prostredia k životu v problémových oblastiach. Túto teóriu chceli sociológovia otestovať v Holandsku v roku 2008. Na bicyklovom parkovisku pri nákupnom centre pripevnili na sedačky bicyklov reklamné letáky a pozorovali, čo s nimi vracajúci sa cyklisti urobia – hodia ich na zem, alebo si ich zoberú so sebou (na parkovisku neboli koše). Výsledok ukázal, že 33 percent majiteľov bicyklov hodilo leták na zem. Niečo prekvapujúce sa stalo, keď na stenu parkoviska pribudli grafity. Zrazu sa odhodiť leták nerozhodla tretina ľudí, ale až zarážajúcich 69 percent. Ako sa zachovajú ľudia, keď sa uprace životný priestor? Početné pokusy a aktivity rôznych organizácií ukázali, že to funguje. Ak sú odpadky upratané, skládka vyčistená, ľudia tam nasledovne ďalšie odpadky nenosia. Stačí trocha upratať si okolie. Určite sa teraz ozvú hlasy, že pravidelne poukazujú na vznikajúce skládky. Faktom je skutočnosť, fungovať to bude iba vtedy, ak sa do likvidácie odpadkov zapojíme všetci. Pár chlapov z úradu to sami nestihnú. Kým sa ku malej skládke dostanú, tá narastie presne podľa vyššie spomínanej teórie. Stačí iba priložiť ruku k dielu. Aby sa nestávalo to, že vo vlastnom dvore je poriadok, ale pred bránou je to iný svet, tam sa môže diať čokoľvek, veď mi to nepatrí . Zodpovední sú iní. Často chodievam na cyklotúry do susedného Rakúska. Veľmi rád prechádzam ľúbeznými dedinkami, ako je Berg, Kittsee či Edelstal. Je radosť chodiť po čistých a upravených dedinkách, kde si netrúfate odhodiť na zem ani obal z cukríkov či iné odpadky. Ak to spravíte, budú vás trápiť výčitky svedomia. Tam teória rozbitých okien funguje dokonale. A vo Vajnoroch?

 

Nuž a čo si budeme nahovárať na vznik čiernych skládok napomáha aj fakt, že bohužiaľ väčšina vajnorských vinohradov je zanedbaná a neudržiavaná. Tento obraz katastrofy iba napomáha niektorým živlom v rozhodnutí, že do takejto lokality patrí aj odpad z ich domácností.