Dobrovoľníci z firiem LANXESS a Slovenská sporiteľňa Prečítať

Po úvodnom zoznámení sa a absolvovaní potrebnej agendy sme mohli sa presunúť v rámci nášho Komunitného vinohradu Široké do priestoru, kde si moli zložiť svoje veci. Našťastie sme mali dostatok času, aby sme mohli pripraviť tento priestor priestor a nachystať dostatok náradie pre 40 ľudí.

Bolo vidieť, že chuť do práce im nechýbala, lebo náradie sa rýchlo rozchytalo a všetci sa pustili do práce. Dokonca tým, že boli tu dve spoločnosti, vznikla veľmi priateľská rivalita vo forme pracovného zápalu. Práca išla všetkým veľmi dobre a bolo za nimi vidieť veľký kus snaženia, hoci to nebola ľahká robota. 

Ak totižto chceme zachraňovaný vinohrad obrábať v maximálnej miere ekologicky, je takáto ručná práca nevyhnutná aspoň počas prvých rokov záchrany, kedy popri koreňoch viniča sa ešte stále nachádza veľa náletových drevín, invazívneho pajaseňa, ale aj malinčia a šípových kríkov. O tom, že to skutočne bola občas veľmi náročná fyzická práca svedčí aj fakt, že niektoré ručné náradia to nevydržali.

Ľudia našťastie sa stále usmievali a bolo vidieť, že ich to baví, k čom prispievalo aj nádherné počasie skoro letného charakteru. Čas ubiehal veľmi rýchlo a po prvej prestávke tu zrazu bolo poludnie a skôr akoby sme sa nazdali bol čas na rozlúčku.

Poďakovanie a rozlúčku ešte na konci brigády osviežila aj naša vinohradníčka Evka, ktorá im porozprávala svoj životný príbeh ohľadom vínka, ktoré dorába s manželom vďaka záchrane Vajnorských vinohradov. Tí, ktorých jej rozprávanie zaujalo si nejaké vínka pokúpili, aby mohli doma ochutnať, keďže na brigádu prišli väčšinou na autách. Totižto vínka od Vlašičovcov majú nielen zaujímavú chuť, ale aj svoj príbeh a špeciálnu vignetu.

Všetkým veľmi pekne ďakujeme a veríme, že sa nám podarilo spoločne postúpiť o krok ďalej k záchrane Vajnorských vinohradov a takto ich ochrániť pred developérskou mašinériou, ktorá ničí vinohrady v Bratislave.