Pracovné stretnutie k Urbanistickej štúdii viníc v Bratislave Prečítať

Stretnutia v záhradnom hostinci s veľkou záhradou medzi Bratislavským lesoparkom a Račianskym vinohradníckym chotárom - Šinweg (autor niektorých fotografii) sa zúčastnili zástupcovia MIBu, Magistrátu hlavného mesta, mestských častí Bratislavy, vinohradníci a vinári zo všetkých dotknutých oblastí.

Program bol nasledovný:

1. Úvod do problematiky
2. Ciele workshopu
3. Predstavenie Návrhu zadania UŠ viníc
4. Predstavenie výstupov z dotazníka
5. Práca s mapou
6. Záver

V úvodnom slove nám boli predstavené všetky osoby, ktoré tento projekt zastrešujú či už z pohľadu MIB, alebo štátnych organizácii.

Tak isto sme spolu prebrali jednotlivé výsledky z dotazníka, ktorý sme vypĺňali ešte v decembri 2021 a z ktorého vyšli zaujímavé informácie. Celý dokument aj s jednotlivými výsledkami a komentmi sa nachádzajú v priloženom dokumente.

Zaujímavosťou z nášho pohľadu je fakt, že celkovo sa do dotazníkového prieskumu zapojilo 16 vinárov z toho je 8 z Vajnor.

Ako vidieť nikomu z nás nie sú Bratislavské vinohrady ľahostajné a veľmi odporúčame si preštudovať, aké veci nás vinohradníkov trápia a aký je voči nim celkový postoj. Veríme, že sme sa pri vypĺňaní dotazníka trafili aj do vašich preferencií.

Okrem dotazníkových výsledkov sme si prešli aj Návrh zadania vypracovaný vo februári 2022 ktorý vám tu tiež predkladáme vo forme plného znenia ako nám bol predložený.

Z dôvodu, že pracovníci MIB nepoznajú prostredie jednotlivých viníc, požiadali zúčastnených zástupcov jednotlivých oblastí o spoluprácu formou práce nad mapou, kde sme sa snažili označiť jednotlivé časti vinohradov z ich víziou do budúcna. Vajnory boli spojené s Račou, kedže sme susedia a často sa vinohradníctvo prelína už aj z dôvodu, že kopa vajnorákov vlastní svoje vinohrady v katastrálnom území Rače.

Mapa síce nebola moc podrobná a nepoznali sme všetky zámery vlastníkov, napriek tomu sme sa snažili pre pracovníkov MIB vytvoriť aspoň prvotný obraz o aktuálnom a budúcom stave jednotlivých viníc. 

Po vyše hodina dumania a dohadovania bol náš výsledok nasledovný:

Plochy vinohradov ako špecifický krajinný typ je potrebné chrániť, aby ostal zachovaný krajinný obraz mesta, ktorý je typický aj z hľadiska histórie regiónu. 

Aktuálne MIB v spolupráci s Hlavným mestom SR Bratislava pripravil návrh zadania Urbanistickej štúdie viníc na území hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý môžete pripomienkovať do 31.3.2022 (vrátane). Viac info nájdete tu.

Ako nám UŠ pomôže ochrániť vinice?

Urbanistická štúdia bude slúžiť ako podklad pre návrh zmien a doplnkov Územného plánu mesta a zároveň ako podklad pre nový územný plán. Vychádzať bude zo záväzných regulatívov týkajúcich sa ochrany vinohradov a krajinného obrazu mesta, ktoré vyplývajú z územnoplánovacej dokumentácie regiónu a územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy. Bude sa primárne zaoberať identifikáciou stavu v území, možnosťami ochrany a zachovania, prípadne znovuobnovenia ucelených plôch vinohradov.

Zároveň sa budeme v štúdii zaoberať aj možnosťami obnovy a rozšírenia pestovania viniča, prípadne aktivitami spojenými s rekreáciou a podporou cestovného ruchu súvisiacimi s pestovaním hrozna a produkciou vína.

Cieľom riešenia urbanistickej štúdie je predovšetkým:  

• rešpektovať a zachovať riešené územie ako súčasť historického krajinného obrazu mesta,  
• minimalizovať urbanizačné zásahy v riešenom území – ako základné východisko pre udržateľný územný rozvoj mesta,  
• rešpektovať a chrániť súvislé plochy vinohradov a viníc ako prvkov územného systému ekologickej stability,  
• rozvíjať riešené územie ako nezastavané územie mesta s využívaním na rôzne formy poľnohospodárskej produkcie s prevahou produkčných vinohradov a tzv. mäkkých foriem rekreácie a cestovného ruchu (kultúrno-poznávacie aktivity, agroturistika, prírodný turizmus, cykloturistika),  
• rešpektovať, revitalizovať a rozvíjať pás vinohradov, ako aj záhrady, sady, solitérne dreviny, stromoradia, záhrady v poľnohospodárskej krajine, drobné vodné toky, odvodňovacie žľaby a kanály na úpätí lesného masívu Malých Karpát medzi urbanizovaným územím mesta a prírodným prostredím,  
• navrhnúť a definovať spôsob a formu využitia pre stabilizované a rozvojové plochy viníc.  

Riešené územie

Predstavujú prevažne plochy stanovené v územnom pláne pre funkčné využitie vinice (kód funkcie 1202), lokalizované v katastrálnom území mestských častí Devín, Nové Mesto, Rača a Vajnory.

Krátko o tradícii vinohradníctva

Vinohradnícka krajina zrkadlí a spoluvytvára kultúrno-historický vývoj územia Bratislavy ako mesta s významnou vinohradníckou a vinárskou tradíciou. Historické pramene spájajú pestovanie viniča s keltským obyvateľstvom, ušľachtilejších odrôd viniča s obdobím prítomnosti Rimanov na našom území v 1. – 4. storočí a historicky doložené informácie o pestovaní viniča v Bratislave siahajú do 9. storočia, do obdobia Veľkej Moravy. Pestovanie viniča zohralo takú významnú úlohu pri rozvoji Bratislavy, že sa stalo jedným z podnetov na udelenie titulu slobodného kráľovského mesta a s tým spojených výsad.  

Cenné dedičstvo kultúrnej poľnohospodárskej krajiny s pôsobivou priestorovou kompozíciou vinohradov a produkcia kvalitného vína na území mesta majú nezanedbateľný environmentálno-ekonomický význam. Podpora vinohradníctva a vinárstva znamená aj rozvoj iných odvetví na území mesta – gastronómie, agroturistiky, rekreácie, cykloturistiky, wellness, vzdelávania a pod. V širších územných vzťahoch vplýva rozvoj viníc  na celý rad ekosystémových služieb s komplexným vplyvom na zdravie a kvalitu života obyvateľov mesta – napríklad vplyvom na mestskú klímu, na zvyšovanie biodiverzity a na rozvoj rekreačných aktivít. 

Od 90. rokov minulého storočia so znepokojením vnímame upadajúci záujem o pokračovanie tradícií vinohradníctva a vinárstva na území mesta. Súčasný stav území využívaných pôvodne pre pestovanie viniča svedčí o zmene záujmov vlastníkov vinohradov a súvisí s celým radom hospodársko-spoločenských a právnych pomerov. Hlavný cieľ urbanistickej štúdie preto spočíva vo vytvorení komplexnejšieho súboru zásad, princípov a regulatívov pre podporu rozvoja bratislavských viníc ako súčasti územia jednej zo šiestich evidovaných vinohradníckych oblastí slovenského vinohradníckeho regiónu – Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. 

Že to nebude jednoduché prezentuje aj to, aké všetky zákony, vyhlášky a predpisey je pri UŠ dodržiavať a brať na ne ohľad:

UŠ bude vypracovaná v súlade s ustanoveniami zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a ďalšími súvisiacimi platnými právnymi predpismi, a to predovšetkým so:
• zákonom č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve,
• zákonom č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene
zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného
prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
• zákonom č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 180/2013 Z. z.,
zákona č. 71/2015 Z. z a zákona č. 303/2016 Z. z.,
• zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách,
• zákonom č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach.

Vo Vajnorskom vinohradníckom spolku nám je jasné, že toto bude proces veľmi dlhý a keď chceme zachrániť čo najviac Vajnorských vinohradov, tak nám neostáva nič iné len si vyhrnúť rukávy a snažiť sa obrábať čo najväčšiu plochu. Veď už aj k dnešnému dňu je táto oblasť v Územnom pláne BA vedená ako vinohrad, avšak k záchrane vinohradu nestačí mať iba veci na papieri. Veríme, že touto iniciatívou okrem zápisu vinohradov do nového ÚPBA, sa podaria urobiť legislatívne zmeny, ktoré nám umožnia a uľahčia obrábať vinice v tom najširšom možnom meradle. Chceme, aby sa po vzore z Rakúska alebo Moravy aj tu mohli rozbehnúť  aktivity spojené s rekreáciou a podporou cestovného ruchu súvisiaceho s pestovaním hrozna a produkciou vína. To, že sme v tomto smere aktívni, svedčí aj samotný dokument MIB - Spracovanie výstupov dotazníkového prieskumu pre odbornú verejnosť - Urbanistická štúdia vinice.