Vajnorský potok Prečítať

Vajnorskými vinohradmi preteká niekoľko potokov, ktoré z časti tvoria hranicu katastrálneho územia Vajnor v rámci Malých Karpát.

Dané územie je tvorené svahmi Malých Karpát a nížinnou časťou územia Vajnory. Povrchové vody z daných lokalít sú odvádzané Vajnorským potokom a potokom Javorník. Vajnorský potok je vyústený mimo územia mesta Bratislavy do Čiernej vody, ktorá je ďalej vyústená do Malého Dunaja. Do Vajnorského potoka sú postupne zaústené nasledovné vodné toky: Vajnorský kanál, kanál Kratina, kanál Struha, Zálitský potok a niekoľko bezmenných prítokov. Na hranici katastrálnych území Vajnory a Svätý Jur preteká potok Javorník, ktorý je mimo územia mesta Bratislavy zaústený do Šúrskeho kanála, ktorý je následne zaústený do Malého Dunaja. Do Vajnorského potoka boli v rámci výstavby D4R7 časti D4 Ivanka Sever – Rača zaústené povrchové vody z diaľnice (do Vajnorského potoka 20,0 l/s a do bezmenného prítoku Vajnorského potoka 18,0 l/s).

Prečo si všímame hlavne Vajnorský potok?

Je hneď v susedstve pri našom Komunitnom vinohrade Široké a preto ho vnímame veľmi intenzívne. Vieme, že voda je pre prírodu veľmi dôležitým faktorom, ktorý je dnes omnoho väčší z dôvodu klimatických zmien na Zemeguli. Avšak takýto horský potok môže byť pre dané okolie darom, ale aj postrachom, nakoľko jeho blízke okolie je obhospodarované a teda ľudia tam majú svoje majetky. Z týchto dôvodov sme sa začali zaoberať problematikou Vajnorského potoka ako prvého.

Podľa databázy správcovstva drobných tokov na stránke Ministerstva životného prostredia Slovenskej Republiky ( https://www.minzp.sk/files/sekcia-vod/ochrana-pred-povodnami/databaza-spravcovstva-drobnych-vodnych-tokov-sr_.xlsx ) , nie je známy správca úseku Vajnorského potoka, ktorý preteká Vajnorskými vinohradmi.

Spodná časť potoka spolu s Lapačom splavenín  je spravovaná SVP š.p.. , vrchná časť v Karpatoch je spravovaná LSR, š.p..

Aký je aktuálny(január 2023) stav? 

V celom priereze úseku Vajnorského potoka je breh zarastený malinčím, rôznymi kríkmi a drevinami vo veku niekoľko rokov a stromami dosahujúcimi výšku 15-25 m. Miestami sa v koryte nachádzajú aj odumreté stromy a naplaveniny prírodného charakteru. Na dvoch miestach v oblasti vinohradu Široké, je badať výraznú eróziu brehu popri asfaltovej ceste a miestami aj na druhom brehu , kde sa aktívne odplavuje orná pôda.

Na niektorých miestach je prúd silný, nakoľko sú v koryte prekážky a potok vybočuje z betónmi dláždenej trasy. Naplaveniny spôsobujú spomalenie toku, čo je pozitívne, ale žiaľ nevhodné, nakoľko môže prísť k upchatiu betónových skruží na dvoch prejazdoch nad potokom a utrhnutiu  nespevnených brehov.

Porasty

Brehové porasty významným krajinotvorným prvkom prirodzeného sprievodu vodných tokov s veľkým významom na riečny ekosystém a sú v tomto zmysle rozhodne nezastupiteľné, pričom v poľnohospodársky využívanej krajine alebo v krajine s podielom zástavby je ich prítomnosť zásadná z hľadiska ekologickej stability územia. V aridných a poľnohospodársky obhospodarovaných oblastiach rovín sa prejavuje predovšetkým funkcia protideflačná, ktorej úlohou je ochrana pozemkov nadväzujúcich priamo na vodný tok pred nadmerným vysúšaním a veternou eróziou. Zatienenie toku, znižovanie teploty vody a rozsah oslnenia vegetačného porastu má za úlohu mikroklimatická funkcia.

Estetická funkcia brehových porastov vychádza z ich účasti na spoluutváraní krajiny a formovaní rozptýlenej zelene. Harmonické a prístupné riešenie brehov vodného toku s využitím prvkov vegetačných, ako aj technických úprav prispieva k plnohodnotnému a kvalitnému začleneniu vodného toku a jeho súčastí do krajiny. Vegetačný porast v blízkosti vodného toku zastáva taktiež významnú hygienickú funkciu.

Skladba porastov na Vajnorskom potoku je prevažne tvorená náletovými drevinami (topoľ), ovocnými stromami a kríkmi. Táto skladba vegetácie, mnoho rokov neudržiavaná, bude spôsobovať problémy a vytvárať podmienky pre vznik kalamitných situácií. Rýchly odtok vody z vinohradov bude nepriaznivo pôsobiť a v letných mesiacoch nedostatok vlahy môže byť likvidačný pre okolité vinohrady.

Dokonca na niektorých miestach stromy, ktoré sú v koryte majú podmyté korene a veľmi nebezpečne sa nakláňajú ponad asfaltovú cestu, ktorá je vybudovaná súbežne s potokom. Takže okrem toho, že hrozí, že padne veľký strom na niekoho idúceho po ceste, je tu aj nebezpečenstvo podmytia tejto asfaltovej cesty, ktorá je jediným prístupovým bodom do niektorých častí Vajnorského vinohradu.

Podľa obecného pravidla by malo byť vynechané použitie drevín neautochtónnych, t.j. introdukovaných a nepôvodných a ovocných stromov. Preto navrhujeme prečistenie toku Vajnorského potoka od náletových drevín,  hlavne v oblastiach, kde zasahujú priamo do vodného toku.

Výsadbou vhodných drevín (vŕby, jelše, dub letný, ) spevniť a zatieniť časti koryta, kde dochádza k erózii.

Koryto a brehy

Generel uvádza spevnenie brehov betónovými dlaždicami. Pôvodnú dlažbu je dobre vidieť pri vyústení do lapača splavenín, ale priebežne na celom úseku je dlažba pokrytá hrubým nánosom sedimentov, podmytá, alebo čiastočne nefunkčná. V kritických úsekoch, hlavne pri asfaltovej komunikácii, bude nutné znovu modelovať koryto rieky kameňom v kombinácii s betónovou dlažbou, aby sa zabránilo ďalšej erózii brehu na strane prístupovej asfaltovej komunikácie.

Vodozádržné a protipožiarne opatrenia

Odtekanie vody je v súčasnosti veľkým problémom a postupné vysychanie krajiny spôsobuje degradáciu okolitých vinohradov, zhoršovanie mikroklímy ako aj zmeny v okolitej rozmanitosti fauny a flóry. V neposlednej miere premnoženie danielej zvery a nedostatok vody v letných mesiacoch spôsobuje zvýšený požer letorastov, ako aj samotného hrozna zverou. Neobrobené vinohrady v dolnej časti Vajnorského chotára vytvárajú v letných mesiacoch zvýšené (ba až vysoké) riziko požiarov, ktoré môžu mať devastačný účinok na celé vinohrady. V nedávnej minulosti sme tu aj v susednom Račianskom chotári mali niekoľko.

Z tohto dôvodu navrhujeme prešetriť možnosť použitia dolného lapača splavenín ako retenčnú nádrž pre ďalšiu potrebu vody pre prípad požiaru, ako aj vybudovanie ďalších retenčných zdrží pre lepšie hospodárenie s vodou vo vinohradoch.

Záver a zhodnotenie

V závere by sme radi po zhodnotení celkového stavu Vajnorského potoka odporučili vykonania následných opatrení pre zabezpečenie vodozádržných, protipožiarnych, protipovodňových a mikroklimatických opatrení, ktoré sú významné pre uchovanie celistvosti a funkčnosti krajiny ako celku s ohľadom na možnosť ďalšieho rozvoja kultúry vinohradníctva, turistiky a celkového vodohospodárskeho vplyvu na oblasť Vajnorských vinohradov v nasledovných bodoch:

• Prečistenie spodného toku koryta od naplavenín a usadenín po konzultácii so správcom technického riešenia a úseku toku
• Prečistenie betónových prieplavov pri prechodoch nad potokom po konzultácii so správcom technického riešenia a úseku toku
• Výrub odumretých drevín a drevín meniacich tok potoka po odsúhlasení s príslušným orgánom správy životného prostredia
• Odstránenie nevhodných náletových drevín a porastu po odsúhlasení s príslušným orgánom správy životného prostredia
• Revitalizácia betónovej výstuže koryta potoka po konzultácii s odborným garantom a so správcom technického riešenia a úseku toku
• Spevnenie erodovaných častí koryta pri asfaltovej komunikácii po konzultácii s odborným garantom a so správcom technického riešenia a úseku toku
• Výsadba vhodných drevín na spevnenie brehov zo strany vinohradov po konzultácii s odborným garantom a orgánom správy životného prostredia
• Použitie spodného lapača splavenín ako retenčnú nádrž na protipožiarne opatrenia po konzultácii so správcom technického riešenia a úseku toku a KR HaZZ
• Vybudovanie nových lapačov splavenín pre vodozádržné opatrenia v zónach lomu toku potoka po konzultácii s odborným garantom a so súhlasom správcu úseku toku
• Spomalenie toku vybudovaním vodozádržných opatrení v lesnej časti potoka po konzultácii s odborným garantom a so súhlasom správcu úseku toku
• Vybudovanie malých priehrad v spodnom toku po konzultácii s odborným garantom a so súhlasom správcu úseku toku

Dokument za Via Vitis vypracoval:

Ing. Norbert Surányi

v spolupráci s
Vajnorský vinohradnícky spolok - Via Vitis
VSV - Vinohradnícky spolok Vajnory 
Urbár Pozemkové spoločenstvo Vajnory

16.1.2023

Žiadosť o pomoc s vyriešením, tejto problematiky sme písomne oslovili:

Mestskú časť Bratislava - Vajnory

Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Dolné povodie Váhu - odštepný závod